V roku 1989 vznikla v prímorskom meste Porto Alegre geniálna myšlienka, ktorá ovplyvnila samosprávy po celom svete. Jej základná rovnica znie: občania navrhujú, radnica realizuje.
Možnosť spolupodieľať sa na rozhodovaní o veciach verejných nie je na Slovensku žiadnou samozrejmosťou. Ak sa chcete zapojiť, často narazíte na neprekonateľné prekážky, ktoré sa objavujú nielen zo strany volených predstaviteľov, ale aj od samotných ľudí pracujúcich na úradoch.
Inak povedané, úloha občanov v súčasnosti začína a končí hodením hlasu do volebnej urny, prípadne aktivizmom. Takýto stav zákonite podnecuje podozrievavosť až paranoju spolu s pocitmi krivdy i hnevu, ktoré vypĺňajú verejný priestor.
Ak si odmyslíme rôzne expresívne výrazové prostriedky, asi najčastejším slovným spojením je menšie zlo, ktoré po voľbách zvykne narásť do obrovských rozmerov. Hnev smeruje k politikom, úradníkom, ale aj k samotným voličom, ktorí preferujú inú politickú stranu. Myslím si, že toto všetko má spoločnú príčinu, a tou je pocit bezmocnosti.
Rozhodujme spoločne o svojom meste
Na začiatku roka 2016 som spolu s kolegami predložil návrh, zaručujúci výborom mestských časti Prílep a Chyzeroviec rozhodovaciu právomoc o finančných prostriedkoch vo výške 10 000 €.
Obyvatelia mestských časti Prílepy a Chyzerovce majú dôvod na radosť.
Schválený bod predstavoval prvé opatrenie, ktoré reálne zapojilo obyvateľov Mesta Zlaté Moravce do rozhodovania s verejnými prostriedkami a o verejných zdrojoch. Neskôr sme presadili zmenu rokovacieho poriadku, vďaka ktorej občania nemusia čakať hodiny, kým sa dostanú k slovu.
http://moravce.dnes24.sk/ludia-sa-konecne-dockali-vyjadrit-sa-budu-moct-uz-na-zaciatku-rokovani-mestskeho-zastupitelstva-242930
Myslím si, že nastal čas, aby mestské zastupiteľstvo „vrátilo“ časť moci ľudom a schválilo občiansky (participatívny) rozpočet, ktorý im umožní diskutovať o všetkom, čo sa týka verejného rozpočtu a politiky, a zároveň dá možnosť prijímať relevantné rozhodnutia. Občan tak bude nielen voliť poslancov mestského zastupiteľstva, ale bude priamo vtiahnutý do procesu rozhodovania o prioritách týkajúcich sa mesta či mestskej štvrte.
Ako to celé funguje
Nakoľko ide o proces, v ktorom obyvatelia toho ktorého mesta poukazujú na tie špecifické prvky, ktoré považujú za najzávažnejšie, modely občianskeho (participatívneho) rozpočtu a účastníckych procesov sa líšia podľa lokálnych podmienok.
Definitívna a univerzálna schéma neexistuje, preto sa aj mechanizmy participácie neustále upravujú, zdokonaľujú a prispôsobujú novým situáciám. Každé mesto alebo mestská štvrť prichádza s problémami, ktoré sú rozšírené všeobecne, ale aj s tými, ktoré predstavujú lokálne špecifiká. Samotné definovanie týchto lokálnych špecifík občianska účasť – participácia – priamo umožňuje.
Okrem toho je možnosť uvedenia jednotlivých pripomienok a návrhov riešení zo strany občanov najefektívnejším nástrojom prebúdzania a zvyšovania záujmu apatických občanov o dianie v ich meste, a teda aj jedným z predpokladov vytvárania pozitívneho vzťahu k svojmu životnému prostrediu.
Na Slovensku začala formu občianskeho rozpočtu ako prvá využívať bratislavská mestská časť Nové Mesto. Od roku 2013 realizovali viacero projektov z rôznych oblastí spoločenského života. Občiansky rozpočet aktuálne funguje a využívajú ho aj ďalšie slovenské mestá, ako Banská Bystrica, Levice a Ružomberok.
Koľko peňazí stačí na prevádzkovanie PR?
Takmer žiaden objem peňazí na úvod nie je príliš malý. PR pracovali so zopár tisícmi euro a aj s mnohými miliónmi euro. Väčšina procesov sa týka 1 až 15 percent celkového rozpočtu. Občiansky (participatívny) rozpočet obvykle začína pilotným projektom s malým rozpočtom. Ak je proces úspešný, môže posilňovať politickú vôľu zväčšiť rozpočtový balík.
Občiansky (participatívny) rozpočet Trnava:
